Kratučká. Ale už ma bolia ruky aj oči. Snáď sa vám páči! Mne teda moc! :)
"Takže som, blázon?" "Nie, miláčik, to si nemyslíme, možno ťa tým prepadom chytila trauma." "Trauma? Mňa? Na to som až príliš hlúpa. Ja som videla tieň, ktorý ma napadol. Nebola to žiadna postava. Tak prečo mi sakra neveríte?!" "Miláčik, tento psychológ je dobrý špecialista, určite ti pomôže." "Sakra, vravím vám, že k žiadnému cvokárovi ma nedostanete!" "Leila!" "Moju odpoveď poznáte, rodičia svojim deťom veria." Stále ma tam chvú dostať. Každým dňom su viac a viac otravnejší. "Neveria ti, však? To preto, lebo na nás nikto neverí" Bože. "Kto je tam!" "Takže nás naozaj počuješ, zaujímavé." Mám strach, čo to počujem, sníva sa mi. "Fackanie ti nepomôže, pretože toto je realita" Heh heh, to mám zo svojích kníh, idem pre vodu. "Stoj!" Nekričte na mňa! Ste v mojom podvedobí. prestaňte! "Niesme!" "Tak ako to, že dokážete odpovedať na moju myšlienku?" "Pretože sme boží vstúpenci." "Oh jasne." Konečne som našla vodku. "To nás chceš obliať svetenou vodou? A ako? Nevidíš nás a ani nám to neublíži. My nie sme ďiabli." "E-h? Čo? Svätená voda? Vodka?" "Čomu sa smeješ?" To nejaký hlúpy vraj skúpenci boží, alebo to ja som taká hlúpa? Prečo mám také divné podvedomie?! "To nie je tvoje." Dostala som do seba tri glgy bez váhania. Mám lepší pocit. Pijem ďalej. Ráno sa zabudím, ráno to bude v poriadku, rodičia mi uveria a tieto hlasy zmiznú. "Leila!" Yeah. Oni znajú i moje mená. "Darius, nechaj ju tak. Pila diablovu vodu. Zajtra bude v poriadku." "Áno, pane." "E-to, že čo som to pila? Diablovu vodu?! Moja myseľ je fakt hlúpa." "Pane, to dievča nemá šancu. Je príliš ehm, divné." "Nie, pochopíš. Teraz poďme, zajtra sa s ňou pokusíme porozprávať." "Len poďte, poďte, včeličky moje, cmuk." zamrmlala som."Pane, myslel som to naozaj." "Darius, aj ja."
Pokračovanie zajtra!
