Neverím tímto súťažiam, ale keď sa už do toho pustila. Mohli by ste mi každý deň dať jednu ozdobu? Prosím. TU
A ak by sa niekto nudil, aj SEM : tento je dôležitejší. Pretože sestra ma trošku opotrebovaný ntb aj vďaka mne.

ARIGATOU GOZAIMASTA!

"Koniec je nový začiatok"

13. září 2013 v 21:12 | Mi-Young

Naposledy som tu písala ako 16 ročná.

Teraz som už stará, 18 ročná ženská. Čo rodičov sklamala, najnovšie teda moju mamu. Zistila som, že sa okolo mňa pohybovalo veľa falošných ľudí. Život je krutý. Ale teraz mám tých svojích, skutočným.
Som názoru, že stredná škola ma veľmi zmenila. K dobrému aj k zlému. Hold tie následky má všetko. Ale aspoň si užívam dectvo. Možno chodím piť, možno som aj tú marišku koštovala, možno raz, možno viac. Ale hlavne, že sa s nikým neflákam cez posteľ. A chlapi? Nuž, možno tá "ehm hanblivosť, utiahnutosť, alebo skôr strach, že sa to pekné kamarátstvo skončí?" Áno, takto nejako vyzerá môj ľúbostný život. Veľmi biedny, nijak. Dvaja najlepší kamarati mi boli. Kvôli priateľstvu žiadny vzťah nebol. A nakoniec aj tak už v mojich okruhoch nie je.
Zabudnúť nechcem, boli to krásne chvíle. Aj teraz sú a som si istá, že aj budú :)

Priorita č. 1? ... Urobiť MATURITU!


Držte palce, zlatíčka. I keď už na môj blog sa isto zabudlo. A tí ľudia, čo so mnou boli na blogovom svete, sú tiež asi preč.

:* Ďakujem všetkým blogerom, čo so mnou zdielalí ideály, trápenia a pod. Bola to etape môjho života aj veselá aj veľmi smutná. Ďakujem, že som vás mala, a niektorých ešte stále mám. <3
 

Someone like you, someone love you

2. ledna 2012 v 9:38 | Mi-Young |  LIFE O.o
Môžeme sa tváriť šťastne, môžeme byť v tej chvíli naozaj šťastní. Ale, čo z toho, keď v hĺbke to tak naozaj nie je?
Zamilovať sa je krásne. Ten pocit, že niekoho máte.
Kamaráti sa menia. Niektorí zotrvajú iný odchádzajú.
Čo je teda naozaj lepšie? Mať falošných priateľov, ktorý ťa podrazia na najbližšiom rohu, alebo skutočnú lásku?. Sú sice aj skutoční priatelia, ale aj tí si niekoho nájdu a mi zostaneme sami. Niečo za niečo.
..............a teraz vážne? Asi mi drbe :D :D :D (je 2:21) prednastavený článok . . .
A len tak, česi idú zajtra, teda dnes do školy? Hm. My Slováci sme , ale svine , no nie? :D

Kss. Ani som vám nepopriala Šťastné Vianoce ani Nový rok :(

1. ledna 2012 v 22:02 | Mi-Young |  LIFE O.o
Ku mne Ježíško zavítal. :D Ale nedoniesol to najlhlavnejšie. Čo už :( :)
U vás ako?
A Nový rok? .... Bomba!!! :D
(kopírujem článok z druhého blogu. Nebudem prepisovať článok z rovnakou pointou) :D A už idem nastavovať články! :D I like you! :D

ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK! ! ! 2012 ! ! !

- ako ste oslavovali posledný deň v roku? A začiatok roku 2012? :D

Ja?...
- v meste. :D Zo začiatku nuda, poniektorí sa rozhádali. Ešte, že som ich mala u riti a zabávala sa sama :D Okolo 9 sme sa pobrali ku kamoške na byt. . . Tam sme to dosť roztočili. :D Sice nebola som opitá, ale dosť som mala upité. Jak sa tomu štádiu vravi?. "Človek začína byť viac odvážný". tak v takom štádiu som bola a viac ne :) . Keď sme si tak na balkóne pofajčievali. Spolužiačka mi zadrbe : " Nika, inak oproti ma barák naša triedna".. ja "wtf?" a smiechy :D Tak toto bol koniec v tej chvíli.
O 23 sme sa opäť vybrali na námestie .. Tam sme si drgli vareného vínka a šampusu na Nový rok. Roztancovali.. Zrazu ma tam začali známi objímať. Sice sa musím priznať, že niektorých si už ani nepamätám, šli na mňa rýchlo :D
Domov som sa bála ísť taxíkom. :D Bo mi vyšlo, že mu ovraciám auto :D Ale nakonioec som šla. Som si s ním ku podivu pekne potykala :D Aj zľavu mi dal :D Doma som na záhrade 10 minut dúmala, kde som skryla kľúče -_- .
Nažrala som sa kapustnice :* a šla som drichmať.
 


GOMEN!!!!

15. prosince 2011 v 18:15 | Mi-Young
Prepáčte :( Idem vás rýchlo obehnúť aj design mám hotový, ale neviem či sa bude páčiť dotycnej :( design je hotový už asi dva týždne aj viac, ale moja lenivosť. LINIVÁ, MOC LENIVÁ SOM! Sú VIANOCE, tak mi snáď odpustíte ;*

Today Monday ? Are you Fuckin kidding me ?!

28. listopadu 2011 v 0:00 | Mi-Young
. . .Sľúbila som, že sobotu tu prispejem. Ale tak ja a tie moje sľuby :D Úprimne, čo si budeme klamať? Určite to lenivci poznajú. Jelikož včera bola zábava, nešla som na ňu, vlastne ma ani otec nepustil (za čo som veľmi rada! Nemám dajako rada naše zábavy :D Ale pšt.) :D Dnes som sa rozhodla, že ani oka nezažmúrim. Prečo? No, ako to povedať, som retardovaná! Ale nie, ja mam nejakú poruchu. Strach. Strašný strach! Áno, zo školy! Ja neviem, to bude asi tým pri*ebaným telocvikom, čo máme prevé dve hodiny. Kkt ma chce prepadnúť. A to v prvom ročníku držal hubu, ani raz som necvičila a dal mi dvojku. Teraz ma komplexy. . .
- Ale nevadí :D Ja to porieším :D Veď som predsa dievča! Nesmiem sa nechať hentak zlomiť. :D No čo sa týka ukľudnenia, je to kórejska piesen (JA VIEM ! ! ) :D Ale táto je vážne, že moc, moc e-hm emocionálna. Zimomriavky vždy mám -


Tak dobrú noc! :) Zajtra sa už určite dostavím, musím dať preč zlosť od telocvikárov :D
FUCK. Ja si ešte musím účtovníctvo opísať :D Aj sa ho naučíť, bo odpovedám. A keď tam otec uvidí 4 a teraz by bola 5 tak ľudia, 3 metre aj viac pre mňa jama.

Prekliata časť 1.

25. listopadu 2011 v 22:49 | Mi-Young
Kratučká. Ale už ma bolia ruky aj oči. Snáď sa vám páči! Mne teda moc! :)


"Takže som, blázon?" "Nie, miláčik, to si nemyslíme, možno ťa tým prepadom chytila trauma." "Trauma? Mňa? Na to som až príliš hlúpa. Ja som videla tieň, ktorý ma napadol. Nebola to žiadna postava. Tak prečo mi sakra neveríte?!" "Miláčik, tento psychológ je dobrý špecialista, určite ti pomôže." "Sakra, vravím vám, že k žiadnému cvokárovi ma nedostanete!" "Leila!" "Moju odpoveď poznáte, rodičia svojim deťom veria." Stále ma tam chvú dostať. Každým dňom su viac a viac otravnejší. "Neveria ti, však? To preto, lebo na nás nikto neverí" Bože. "Kto je tam!" "Takže nás naozaj počuješ, zaujímavé." Mám strach, čo to počujem, sníva sa mi. "Fackanie ti nepomôže, pretože toto je realita" Heh heh, to mám zo svojích kníh, idem pre vodu. "Stoj!" Nekričte na mňa! Ste v mojom podvedobí. prestaňte! "Niesme!" "Tak ako to, že dokážete odpovedať na moju myšlienku?" "Pretože sme boží vstúpenci." "Oh jasne." Konečne som našla vodku. "To nás chceš obliať svetenou vodou? A ako? Nevidíš nás a ani nám to neublíži. My nie sme ďiabli." "E-h? Čo? Svätená voda? Vodka?" "Čomu sa smeješ?" To nejaký hlúpy vraj skúpenci boží, alebo to ja som taká hlúpa? Prečo mám také divné podvedomie?! "To nie je tvoje." Dostala som do seba tri glgy bez váhania. Mám lepší pocit. Pijem ďalej. Ráno sa zabudím, ráno to bude v poriadku, rodičia mi uveria a tieto hlasy zmiznú. "Leila!" Yeah. Oni znajú i moje mená. "Darius, nechaj ju tak. Pila diablovu vodu. Zajtra bude v poriadku." "Áno, pane." "E-to, že čo som to pila? Diablovu vodu?! Moja myseľ je fakt hlúpa." "Pane, to dievča nemá šancu. Je príliš ehm, divné." "Nie, pochopíš. Teraz poďme, zajtra sa s ňou pokusíme porozprávať." "Len poďte, poďte, včeličky moje, cmuk." zamrmlala som."Pane, myslel som to naozaj." "Darius, aj ja."

Pokračovanie zajtra!

Kam dál